V období zavedenia bezplatnej vlakovej dopravy pre vybrané skupiny ľudí v roku 2014 som poukazoval na to, že ide o nesystémový a diskriminačný krok súčasnej vlády, ktorý je učebnicovým príkladom obyčajného populizmu. Nič totižto nie je zadarmo. Niekto ten účet za vzniknuté náklady raz bude musieť zaplatiť.
Poukazoval som na to, že tento krok súčasnej vlády nediskriminuje len ľudí, ale aj dopravu ako takú, ako jeden z rozhodujúcich segmentov hospodárstva.
Poukazoval som na to, že bezplatné vlaky nie sú dostupné pre tých ľudí, obyvateľov Slovenska, ktorí v dôsledku rušenia železničných spojov nemajú k nim prístup, a tak nemôžu túto „výhodu“ využívať.
Navrhoval som, aby aspoň v lokalitách, kde boli vlaky zrušené a autobusová doprava je tiež skôr len symbolická alebo nie je žiadna, bola zabezpečená bezplatná autobusová doprava, aby sa obyvatelia takýchto oblastí mohli k hlavným železničným ťahom, k bezplatnému cestovaniu na železnici nejakým spôsobom dostať.
Odpoveďou bolo len konštatovanie, že problém nie je možné riešiť bez zriadenia dopravnej autority, ktorá bude mať na starosti všetku hromadnú dopravu, aby sa tak odstránil problém s odlišnými objednávateľmi železničnej a autobusovej dopravy. Táto autorita by mala zlaďovať potreby a súbehy týchto dvoch druhov dopravy.
Voľby sú pred dverami. Preferencie jednotlivých politických strán sa menia, vyvíjajú, rastú ale aj klesajú. Dopravná autorita zatiaľ neexistuje. Existujú však bezplatné vlaky, budú aj bezplatné autobusy. Natíska sa mi otázka, že či znovuzrodením ohnivočerveného vtáka Fénixa budeme aj zadarmo lietať.
